Obr.2. Meranie práce [1], [3]
Metódy merania práce delíme na štruktúrované odhady, metódy priameho merania spotreby (časové štúdie) a nepriame metódy.
Štruktúrované odhady [6] sú závislé od skúseností odhadcu. Keďže sú lacné a rýchle, používajú sa obvykle pre jednorazové rýchle stanovenie normy práce, ktorá sa neopakuje. Z hľadiska metodológie rozoznávame: (1) analytické odhady, pri ktorých sa práca rozdelí na zložky. Pre každú zložku sa stanoví časová norma odhadom alebo meraním. Odchýlky v norme času sú náhodné a preto sa vykompenzujú. (2) porovnávacie odhady, ktoré sú založené na identifikácii a porovnávaní obsahu práce so vzorkami práce so známou časovou normou. Vzorky práce reprezentujú celý rozsah vykonávaných prác.
Metódy priameho merania spotreby času sú veľmi prácne a časovo náročné pre pracovníkov vykonávajúcich meranie a zároveň sú nepríjemné pre pozorovaných pracovníkov [1].
Medzi nepriame metódy merania práce patria metódy, ktoré nazývame tiež systémy vopred stanovených časov (PTS - Predeterminated Time Standards). Sú založené na princípe analýzy pohybov. Vychádzajú z predpokladu, "že ľudské telo je schopné vykonávať len určitý obmedzený počet pohybov horných a dolných končatín, trupu a hlavy" [1]. Medzi najznámejšie nepriame metódy patria: (1) metóda merania času MTM (Methods Time Measurement) [1], [7]. Táto metóda, nazývaná tiež systém normatívov časov pohybov, člení pohyby pracovnej činnosti na základné pohybové prvky s určením ich charakteristiky. Pohybovými prvkami sú napríklad siahnutie, premiestnenie, otočenie, tlačenie, umiestnenie, uchopenie, oddelenie, nanesenie a podobne. Pohybové prvky sa definujú podľa podmienok ovplyvňujúcich čas ich trvania, t.j. podľa spôsobu a zložitosti vykonávania pohybu, jeho vzdialenosti, vplyvu hmotnosti, odporu a podobne. Normatívna spotreba času pre pohybové prvky sa stanovuje na základe dlhodobých meraní času a a posudzovania fyzickej a psychickej záťaže pracovníka. (2) analýza a meranie práce MOST® (Maynard Operation Sequence Technique), ktorá predstavuje systematické skúmanie pracovných postupov s cieľom zjednodušiť vykonávanie práce, odstrániť nepotrebné a neefektívne pohyby, zlepšiť efektívnosť použitia zdrojov, t.j. zvýšiť ich produktivitu a zadefinovať normy času pre jednotlivé činnosti [4]. (3) preddefinovaný systém administratívnych údajov PADS (Pre-determined Administrative Data System) [11]. Je to technika merania práce a analýzy procesov, používaná v administratívnych prostrediach, vládnych agentúrach a niektorých finančných inštitúciách, ktoré vlastnia licenciu GSD Corporate. PADS využíva na analýzu a zlepšovanie administratívnych úloh a procesov metódu MTM.
8. Metódy priameho merania spotreby času - časové štúdie
Stavebno-montážne firmy málokedy disponujú vlastným personálom na vykonávanie časových štúdií. Z týchto dôvodov sa na pôde stavebno - montážnych firiem s vykonávaním priameho merania spotreby času stretávame zriedkakedy. Stavebno - montážne firmy používajú predovšetkým časové normy zakomponované v databázach kalkulačných rozpočtových programov.
Napriek tomu je znalosť prvotných časových dát, hlavne u nových technologických operácií, pre stavebno-montážnu firmu strategicky dôležité. Na tieto účely vidíme priestor na využitie služieb merania spotreby času prostredníctvom externej firmy formou outsourcingu.
Výsledky časových štúdií slúžia ako podklad pre stanovenie noriem spotreby času pre jednotlivé operácie, ktoré sú následne využiteľné pre potreby prípravy, plánovania a riadenia stavebnej výroby, pre meranie výkonnosti pracovníkov, pre rozpočty a cenové ponuky, pre systémy odmeňovania, a ďalšie procesy. Je ich možné zároveň použiť na rozbor a návrh opatrení k zdokonaleniu organizácie práce, na zisťovanie príčin nízkych výkonov a stupňa využitia pracovníkov a strojov, na analýzu vysoko produktívnych postupov a podobne.
Na meranie spotreby času sa vo výrobnom procese používajú prevažne hodinky so sekundovou ručičkou, stopky alebo videokamera.
Okrem klasických spôsobov meranie práce s využitím stopiek, videozáznamu a pod. veľkú perspektívu vidíme v aplikácii simulačných programov, ako napríklad programu Jack od Siemens Industry Software. Tento softvér je zameraný na možnosti simulovania pracoviska s ľudským operátorom. Poskytuje efektívny nástroj na tvorbu simulácií pracovných procesov [5].
Metódy priameho merania spotreby času delíme na kontinuálne a momentové pozorovanie. Medzi kontinuálne metódy patria snímky pracovného dňa, snímky operácie a dvojstranné pozorovanie.
8.1. Snímky pracovného dňa
Snímky pracovného dňa sú metódou merania spotreby času, pri ktorej sa priamo a nepretržite merajú a zaznamenávajú druhy a veľkosť spotreby času po dobu celej pracovnej zmeny (pracovného dňa) pracovníka, pracovnej čaty alebo výrobného zariadenia. Cieľom metódy je zistiť druh a veľkosť spotrebovaného času počas pracovnej zmeny, druh a trvanie jednotlivých operácií alebo úkonov, druh a veľkosť prestávok, druh a príčiny časových strát ako aj podiel jednotlivých druhov časov z celkového času zmeny [1].
8.2 Snímky operácie
Snímky operácie sú metódou priameho merania skutočnej spotreby času pri opakujúcich sa pracovných operáciách a ich častí. Z nameraných hodnôt sa vyhodnocuje trvanie jednotlivých častí operácie ako aj celej operácie, pripadajúcich na jednotku merania (kus, m2, kg a pod.). Prostredníctvom snímok operácie sa získavajú podklady k prípadnému zlepšeniu organizácie práce, pracovného postupu, zníženiu spotreby času operácie ako aj jej častí. Získané údaje sú podkladom pre stanovenie noriem operácie a tvorbu normatívov jej častí. V praxi sa používajú dva druhy snímok operácie: chronometráž a snímka priebehu práce [1].
Chronometráž rozdeľujeme na plynulú, výberovú a obkročnú. (1) Plynulá chronometráž je metóda, pri ktorej sa nepretržite meria časový priebeh operácie s pravidelnou, vopred známou postupnosťou čiastkových úsekov. Pred pozorovaním sa najskôr zapíšu čiastkové úseky operácie do pozorovacieho listu a počas pozorovania sa doňho priebežne zaznamenávajú časy namerané v každom medznom bode. Počas celej potrebnej doby merania cyklicky sa opakujúcej operácie sa stopky nezastavujú. V prípade, že počas merania času operácie je pravidelný cyklus prerušený, zaznamenajú sa na vyhradené miesto pozorovacieho listu príčiny tohto prerušenia a doba jeho trvania. Časy prerušenia sa vylučujú z jednotkových časov. Spotreba času sa meria najčastejšie metódou postupných časov. V praxi sa táto snímka spravidla používa v podmienkach sériovej a hromadnej výroby. (2) Výberová chronometráž je metóda, pri ktorej sa merajú len niektoré vybrané činnosti operácie. Spravidla sú to úseky, ktoré sa doposiaľ nevykonávali a teda neexistujú o nich žiadne údaje alebo sa menil postup ich realizácie. Pri pozorovaní a meraní je potrebné sa sústrediť na medzný bod výskytu vybraného úseku operácie, určeného k meraniu. Spotreba času sa meria prerušovane, spravidla metódou jednotlivých časov, tzv. námerov. K meraniu spotreby času pri cyklicky sa opakujúcich operáciách a postupnosti ich činností je výhodné použiť videozáznam. (3) Obkročná chronometráž je metóda, pri ktorej sa niekoľko krátkych pracovných úsekov operácie zoskupí do jedného merateľného komplexu. Používa sa výnimočne, skôr ako núdzové meranie [10].
Snímka priebehu práce, nazývaná tiež snímková chronometráž umožňuje sledovanie pracovnej operácie s nepravidelným cyklom, pri ktorej sa nedá predvídať časová postupnosť jednotlivých častí operácie. Zhodné časti operácie sa síce opakujú, ale ich postupnosť je väčšinou rozdielna aj preto, že vykonávanie operácie je do istej miery ponechávane na vôli a kvalifikácii pracovníka. Pri pozorovaní sa zaznamenáva spotreba času a stručný popis čiastkových činností, resp. úsekov operácie.
8.3 Dvojstranné pozorovanie
Metóda dvojstranného pozorovania sa používa vo výrobných procesoch pri kontrolných, regulačných, registračných a iných pomocných činnostiach s krátkodobými zásahmi. Tieto činnosti nemajú charakter fyzickej práce, avšak pre výrobný proces sú nevyhnutné. Jedná sa napríklad o obsluhu chemických a hutníckych výrobných zariadení alebo zariadení na výrobu stavebných materiálov. Pomocou dvojstranného pozorovania sa rieši účelná deľba práce obsluhy, určenie najvhodnejšieho pracovného postupu, stanovenie výrobnosti zariadení a noriem obsluhy, zistenie vplyvu pracovníkov na úroveň a výsledky výroby, ako aj k hľadaniu spôsobu zdokonalenia technologického a pracovného procesu [1].
8.4 Momentové pozorovanie
Metóda momentového pozorovania je založená na teórii pravdepodobnosti a teórii náhodných výberov [12]. Metóda vychádza zo zásady, že reprezentatívny počet náhodne vybraných údajov spravidla vykazuje zhodné rozdelenie, aké by sa získalo zisťovaním všetkých potenciálne možných údajov. "Výsledky momentového pozorovania sa výrazne neodlišujú od výsledkov získaných plynulým pozorovaním" [1]. Výsledkom momentového pozorovania nie sú priamo údaje o veľkosti spotreby času, ale z početnosti výskytu jednotlivých činností odvodené ich podiely na celkovom čase zmeny.
