Výber klasifikačných systémov v stavebníctve

Autor: Daniel Červeňák   

Piatok, 19 Máj 2017

Daniel Červeňák Ing., Tomáš Kepič, Systematic, spol.s r.o.

Klasifikácia

Pod pojmom klasifikácia rozumieme zatriedenie vecí do skupín, pričom jednotlivé prvky skupiny majú spoločné znaky. Klasifikáciou vzniká klasifikačný systém. Klasifikačný systém vo všeobecnosti sumarizuje, triedi a kategorizuje dostupné informácie v danej problematike. Poznáme napríklad klasifikačné systémy pre kategorizáciu liekov, kategorizácie kníh, triedenia rastlín, zvierat atď. V stavebníctve sa stretávame napríklad s triedením informácií o stavebných výrobkoch alebo stavebných prácach.

Klasifikačný systém stavebných informácií

Klasifikačný systém stavebných informácií chápeme ako centrum systematizovaných, štandardizovaných a dôveryhodných informácií z oblasti stavebníctva, na ktoré sa môže stavebná komunita odvolávať pri popise skúmaných predmetov, pri ekonomickej analýze stavby, ako aj pri jej riadení počas celého životného cyklu (projekt - príprava - realizácia - prevádzka - likvidácia) [2]. Jednotlivé prvky klasifikačného systému, t.j. číselníky a väzby sú modelom reálne existujúcich vlastností klasifikovaných predmetov a vzťahov medzi nimi [14]. Na dosiahnutie výhod z aplikácie klasifikačného systému stavebných informácií je nevyhnutné, aby bol jednotne aplikovaný, teda unifikovaný.

Klasifikačné systémy sú vo väčšine prípadov súčasťou informačných systémov v podobe databázových platforiem. 

CI/SfB - Construction Indexing SfB

Za najpoužívanejší medzinárodne uznávaný klasifikačný systém v stavebnom priemysle je považovaný CI/SfB - Construction Indexing SfB [3]. Predstavuje návod na triedenie stavebných výrobkov, prác a technológií pri projektovaní, schvaľovaní, dohadovaní a realizácii stavieb. Vyvinuli ho Alan Ray-Jones a David Clegg z SfB Agency UK a publikovali prostredníctvom Kráľovského inštitútu britských architektov - Royal Institute of British Architects (RIBA).

CI/SFB je založený na originálnom švédskom klasifikačnom systéme SfB Samorbetskommiteen for Byggnadsfrsgor, ktorý bol vytvorený pre knižnice a navrhnutý osobitne pre stavebníctvo. CI/SFB je návod pre koordináciu projektových informácií a je využívaný prevažne na triedenie firemných knižníc, výrobných informácií a technických  špecifikácií. Poskytuje uspokojivé spôsoby triedenia súborov konštrukčných výkresov, konštrukcií, materiálov a činností [4].

MasterFormat

Za štandard pre organizovanie informácií v komerčných a inštitucionálnych stavebných projektoch v Spojených  štátoch a Kanade sa považuje klasifikačný systém MasterFormat. Bol vyvinutý Inštitútom stavebných špecifikácií - Constructions Specifications Institute - CSI spolu s CSC - Construction  Specification  Canada [5]. Obsahuje zoznam názvov a číselných kódov pre organizovanie dát stavebných požiadaviek, výrobkov a činností. Štandardizáciou týchto  informácií MasterFormat uľahčuje komunikáciu  medzi  architektmi, stavebnými firmami a dodávateľmi. Je zároveň platformou pre tvorbu harmonogramov a stavebných rozpočtov [6].

CAWS

CAWS (Common Arrangement of Work Sections) – Spoločný triednik pracovných činností bol vyvinutý Informačným výborom pre stavebné projekty - Construction Project Information Commitee (CPIC) spolu  so  zástupcami významných priemyselných  inštitúcií. CAWS zaviedol konzistentnú  schému  pre špecifikácie a výkazy výmer. Prvýkrát bol  publikovaný v roku 1987 a update - ovaný v roku 1998 kvôli zosúladeniu so systémom Uniclass [7].

Uniclass

Uniclass (Unified  Classification  for  the  Construction  Industry) - Unifikovaná klasifikácia pre stavebný priemysel bol publikovaný v roku 1997 vo Veľkej Británii Výborom pre informácie stavebných projektov - Construction  Project  Information Committee [9]. Uniclass začlenil do svojej štruktúry systém EPIC a CAWS. Obsahuje 15 tabuliek, z ktorých  každá predstavuje iný aspekt stavebnej informácie. Každá tabuľka môže byť použitá "samostatne" pre klasifikáciu určitého typu informácií. Termíny z rôznych tabuliek môžu byť kombinované pre klasifikáciu zložitých objektov. Uniclass je štruktúrovaný s tzv. fazetovým klasifikačným systémom podľa vzoru CI/SfB na rozdiel od hierarchického klasifikačného systému typu MasterFormat [2].

OmniClass™

OmniClass™ bol vytvorený Organizáciou pre architektúru, strojárenstvo a stavebný priemysel Severnej Ameriky - The  North American Architecture, Engineering, and Construction Industry - AEC. V jeho vývoji pokračoval Inštitút stavebných špecifikácií - Construction Specifications Institute (CSI), Aliancia pre interoperabilitu - Alliance for Interoperability (IAI) spolu s ďalšími organizáciami združenými v AEC. OmniClass sa zameriava na zber a organizáciu informácií v stavebnom priemysle. Slúži ako nástroj na získavanie, organizáciu, triedenie a odovzdávanie informácií prostredníctvom počítačových aplikácií. Je  užitočný  pre  mnohé  aplikácie  v oblasti BIM (Building Information Model). Čerpá taktiež z iných klasifikačných systémov všade tam, kde je to len možné. Napríklad  z  MasterFormat™  pre  pracovné výstupy, z UniFormat™ pre stavebné prvky a z EPIC (Electronic Product Information Cooperation) pre výrobky [5]. OmniClass obsahuje 15 hierarchických  tabuliek,  z ktorých  každá  reprezentuje rozličný aspekt stavebnej informácie: stavebné entity podľa funkcie, stavebné entity  podľa  formy,  priestory podľa funkcie, priestory podľa formy, prvky, výsledky pracovnej  činnosti, výrobky, etapy, služby, disciplíny,  organizačné  role,  nástroje, informácie,  materiály,  vlastnosti.  Každá  tabuľka  môže  byť použitá samostatne  pre klasifikáciu určitého typu informácií alebo záznamy z nej môžu byť kombinované s údajmi v ostatných tabuľkách pre klasifikáciu zložitejších objektov [10]. OmniClass ako platforma pre klasifikáciu informácií [11] je súčasťou medzinárodnej normy BS ISO 12006-2:2001, Part 2 Building construction - Organization  of information about construction works – Stavebníctvo – organizácia informácií o stavebných prácach, ktorá sa zaoberá vytváraním štruktúrovaných informácií pre stavebníctvo. Norma  definuje rámec a sadu odporúčaných tabuliek podporovaných definíciami a je určená pre použitie organizáciami, ktoré vyvíjajú a publikujú klasifikačné  systémy a tabuľky  na  národnej  alebo  regionálnej  úrovni. Norma  nemá  ambíciu poskytnúť kompletný  prevádzkový klasifikačný  systém, ale určuje triedy pre triedenie informácií a indikuje vzťahy medzi nimi. Jednotlivé klasifikačné tabuľky sa môžu líšiť v detailoch tak, aby vyhovovali miestnym potrebám [5].

CCS

V súčasnosti na popularite získava nový štandard BIM klasifikačného systému, CCS - Cuneco classification system [12], [13], ktorý bol vyvinutý v dánskom Centre pre  produktivitu  v stavebníctve - Center for productivity  in  construction. Je veľmi dôležitý pre Európsku úniu a teší sa všeobecnému záujmu na celom svete.

UniFormat™

UniFormat™ je kanadský a americký štandard pre klasifikáciu stavieb, odhad ceny a analýzu nákladov stavby. UniFormat_II bol vyvinutý na základe konsenzu medzi vládnou a priemyselnou sférou a bol akceptovaný ako norma ASTM. 

Spoločnosť Hanscomb Associates, zaoberajúca sa cenovým poradenstvom, vyvinula v r. 1973 pre "Americký inštitút architektov" - American Institute of Architects (AIA) systém s názvom MASTERCOST. Na vývoji sa podieľala taktiež Americká správa všeobecných služieb - The U.S. General Services Administration (GSA), zodpovedná za vládne stavebné investície. The AIA a GSA sa dohodli na názve UNIFORMAT. The AIA zahrnula do systému praktiky v oblasti riadenia výroby a GSA požiadavky na odhadovanie cien a rozpočtov. V roku 1989, spoločnosť ASTM International začala vyvíjať štandard pre klasifikáciu stavebných prvkov (classifying building elements), založenom na UniFormat-e a premenovala ho na UniFormat_II. V roku 1995, Inštitút stavebných špecifikácií - The Construction Specifications Institute (CSI) a Stavebné špecifikácie Kanada - Construction Specifications Canada (CSC) začali s revidovaním Uniformat-u. UniFormat je momentálne ochrannou známkou CSI a CSC [8].

UniFormat_II predstavuje klasifikačný systém stavebných prvkov (classifying building elements) a prvkov umiestnenia stavby. Stavebnými prvkami sú základné komponenty, spoločné pre väčšinu stavieb, ktoré si plnia svoju funkciu bez ohľadu na zámer projektu, stavebný postup alebo použitý materiál. Príkladmi stavebných prvkov sú základy, vonkajšie steny, protipožiarne systémy, osvetlenie, atď.

Kritériá klasifikačného systému UniFormat_II  sú nasledovné:

• klasifikačný rámec je hierarchický, aby umožnil agregáciu a sumarizáciu na rôznych úrovniach,

• klasifikačný rámec je vhodný pre širokú škálu aplikácií vrátane kontroly nákladov a schematického popisu jednotlivých fáz projektu,

• rámec zahŕňa nezaradené položky na základe posúdenia stavebných odborníkov,

• vybrané položky majú významný vplyv na náklady projektu,

• vybrané položky majú vysokú frekvenciu výskytu,

• vybrané položky sú charakteristické,

• profesionálny úsudok pri umiestňovaní takých prvkov do klasifikačného systému, ktoré budú v ňom stavební odborníci bežne vyhľadávať.

UniFormat_II je užitočný taktiež pri odhadovaní ceny stavby. Jedným zo spôsobov získania odhadu ceny odpovedajúcej nákladom na zhotovenie stavby je vytvorenie podrobného rozpočtu, pozostávajúceho z prác a dodávok materiálov súvisiacich s výstavbou, prevádzkou a údržbou stavby. Na takýto detailný rozpočet ktoré pripravujú predovšetkým stavebné firmy, slúži klasifikačný systém MasterFormat95. Podrobný odhad nákladov stavby je však časovo náročný, nákladný a v počiatočných štádiách projektovania nevhodný. Pre ekonomické vyhodnotenie jednotlivých alternatív stavby v štádiu projektovania ponúka UniFormat_II analytikom efektívnejšiu metódu odhadu ceny, založenú na klasifikácii stavebných prvkov.

Na obrázku 1 je zobrazená detailná kalkulácia nákladov stavebných prvkov pre 8-poschodovú administratívnu budovu:

Klasifikačné systémy v Spolkovej republike Nemecko

V Nemecku neexistuje pre súkromný sektor žiaden záväzný klasifikačný systém. Zadávacie a zmluvné podmienky stredných a väčších stavebných zákaziek vychádzajú zo Zadávacieho poriadku stavieb – VOB (Verdingungsordnung für Bauleistungen) a jeho variant [20]. Vlastné podmienky VOB pozostávajú z troch častí:

• VOB/A – Všeobecné podmienky zadávania stavebných prác - Allgemeine Bestimmungen für die Vergabe von Bauleistungen (DIN 1960),

• VOB/B – Všeobecné zmluvné podmienky realizácie stavebných prác - Allgemeine Vertragsbedingungen für die Ausführung von Bauleistungen (DIN 1061),

• VOB/C – Všeobecné technické zmluvné podmienky - Allgemeine Technische Vertragsbedingungen für Bauleistungen [23].

Najucelenejší klasifikačný systém vyhovujúci VOB predstavuje Kniha štandardizovaných výkonov v stavebníctve (StLB - Standardleistungsbuch für Bauwesen) [24]. Triedenie stavebných nákladov sa uskutočňuje podľa normy DIN 276: 2008 (DIN 276- Kosten im Bauwesen) [22]. 

Klasifikačné systémy v Slovenskej republike

Zoznam skupín stavebných výrobkov [16] určuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémy posudzovania parametrov.

Klasifikácia produktov podľa činností CPA [17] slúži na zabezpečenie súladu s ekonomickou  realitou  a na vzájomnú porovnateľnosť národných   klasifikácií Spoločenstva  (EÚ)  a  medzinárodných   klasifikácií a zároveň  porovnateľnosť národných  štatistík, štatistiky Spoločenstva a medzinárodnej štatistiky.

Colný sadzobník [18] definuje nomenklatúru tovaru pre požiadavky spoločného colného sadzobníka a štatistiky o zahraničnom obchode Spoločenstva (EÚ).

Klasifikácia stavieb [19] slúži na štatistické účely, na účely medzinárodného porovnávania štatistických ukazovateľov a na klasifikovanie typov stavieb.

Triednik stavebných konštrukcií a prác - TSKP [14], [15] vznikol pod gesciou štátu na základe inštrukcie 13/1977 Ministerstva stavebníctva ČSR v súčinnosti s Ministerstvom stavebníctva SSR a a na základe dohody s FSÚ v zmysle § 16, odst. 2b zákona č. 21/1971 Zb. Bol vyvinutý za účelom zabezpečenia jednotného triedenia stavebnej produkcie do stavebných konštrukcií a prác pre potreby riadenia stavebnej výroby, sledovania vývoja nových stavebných technológií a efektívneho použitia softvérových nástrojov. Pre príslušné stavebné podniky bol povinný a záväzný. TSKP má oporu v slovenskej legislatíve dodnes. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008 sa zaviedla štatistická klasifikácia produktov podľa činností (ďalej iba CPA2008). V tejto súvislosti Štatistický úrad Slovenskej republiky vydal:

• národnú klasifikáciu CPA produktov a služieb (štatistickú klasifikáciu ekonomických činností) so sekciou F STAVBY A STAVEBNÉ PRÁC,

• triednik stavebných konštrukcií a prác (ďalej iba TSKP).

Triednik stavebných konštrukcií a prác bol Štatistickým úradom Slovenskej republiky vydaný pre potreby národnej štatistiky tak, aby sa zabezpečil súlad s ekonomickou realitou v rámci Slovenskej republiky a porovnateľnosť národnej štatistiky, štatistiky Spoločenstva a medzinárodnej štatistiky. Je upravený pre potreby podrobnejšieho štatistického zisťovania cien v stavebníctve. Nadväzuje na najčastejšie požívané triedenie a číslovanie stavebnej produkcie u nás a zároveň umožňuje sledovanie cien nových technológií a prác zistených v stavebníctve v rámci revízie váhového modelu stavebníctva. TSKP je databázovou platformou stavebného softvéru určeného na tvorbu výkazu výmer, rozpočtu, kalkulácie, výrobnú prípravu, plánovanie až po sledovanie a riadenie stavby. Subjektom triedenia je stavebný oddiel, ktorý je účelovo a funkčne vymedzenou časťou stavebného objektu. Základná klasifikačná schéma kódu má 5 číselných znakov, ktoré charakterizujú:

1. číslo: skupinu stavebných oddielov

2. číslo: stavebný oddiel

3. číslo druh konštrukcie oddielu

4. a 5. číslo: technologicko - materiálovú charakteristiku oddielu (napr. strešná konštrukcia z prefabrikovaných železobetónových predpätých väzníkov bude označená kódom 44113)

Na ďalšie podrobnejšie členenie je možné použiť ešte 3 až 5 číselných znakov (6. až 10. miesto) [21].

Zhrnutie

Klasifikačné systémy majú pre stavebný priemysel veľký význam. Hlavné atribúty klasifikačných systémov, t.j. rozšíriteľnosť, jednotnosť, reflektovanie vývoja, normatívnosť, interoperabilita, prípadne legislatívna záväznosť sú pre stavebnú komunitu strategické. Klasifikačné systémy zavádzajú do stavebníctva prehľad a poriadok. Vytvárajú tak predpoklad pre nasadenie softvérových nástrojov, slúžiacich na efektívnu automatizáciu firemných procesov.

Literatúra

[1] Charette, R. P., Marshall, H.E.: UNIFORMAT II Elemental Classification for Building Specifications, Cost Estimating, and Analysis, U.S. Department of Commerce, Technology Administration, National Institute of Standards and Technology, NISTIR 6389, October 1999.

[2] Leen S. Kang, Boyd C. Paulson, Associate Members ASCE.: INFORMATION CLASSIFICATION FOR CIVIL ENGINEERING PROJECTS BY UNICLASS.

[3] Wikipedia:SfB

[4] Tomková, D.: Imlementácia štruktúrovaných dát určených pre oceňovanie, prípravu a riadenie stavebnej výroby do prostredia cloudu, Diplomová práca, TU Košice 2014

[5] BISCAYA, S.V.N.: Coordination and Management of Information for Construction Design Projects,  A Framework  for  Portugal [online]. Salford, UK School of the Built Environment College of Science and Technology University of Salford, Submitted in Partial Fulfillment of the Requirements of the Degree of Doctor of Philosophy, 2012.

[6] The  Construction  Specifications  Institute: Master Format.

[7] Designing Buildings Wiki: Common Arrangement of Work Sections.

[8] Wikipedia: Uniformat.

[9] Wikipedia: Uniclass.

[10] OmniClass.

[11] Wikipedia: ISO 12006.

[12] PRWeb: New BIM Classification System on the Way.

[13] Torben Klitgaard: Why BIM and CCS is a "hand in glove match", The case of cuneco classification system - CCS, Lithuanian Construction Conference, 2013.

[14] Třídník stavebních konstrukcí a prací, ÚRS, Ministerstvo stavebnictví ČSR, Ministerstvo stavebníctva SSR, 1998

[15] www.systematic.sk, Aktuálne odporúčané ceny

[16] Vyhláška č. 162/2013 Z. z. Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam skupín stavebných výrobkov a systémy posudzovania parametrov.

[17] Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3693/93.

[18] Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 1001/2013, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu  Rady  (EHS)  č.  2658/87  o  colnej  a  štatistickej  nomenklatúre  a  o Spoločnom  Colnom  sadzobníku.

[19] Vyhláška č. 323/2010 Z.z.Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb.

[20] Oleríny, M.: Výberové konania v stavebnej praxi, C.H.BECK PRO PRAXI, 2010

[21] Jarský, Č. a kol.: Příprava a realizace staveb, CERM, Brno 2003

[22] Vitásek, S.: Stavební zákazka v Německu, diplomová práca Vysoké učení technické v Brne, stavební fakulta, 2015

[23] PODNIKANIE V NEMECKU: ZMLUVNÉ PODMIENKY V STAVEBNEJ PRAXI, ASB.sk, odborný stavebný portál, 5.8.2016

[24] StLB Bau: Leistungsbereichen.